Čierný Jednorožec na Blog.cz

V dnešnom svete modernej technológie je oveľa jednoduchšie spojiť sa s niekým na konci sveta. Smutné je, že občas to nie je človek na opačnom konci sveta, ale vedľajších dverí. Na tom, kde leží zdravý rozum sa nezhodnú ani moderný psychológovia ani sociológovia. Občas nám ale moderné technológie prinášajú zaujímavý nápad na zábavu vo voľnom čase. A niekedy nejde len o zábavu.

Nočný život bol kedysi súčasťou hodnotenia spoločenského statusu človeka. O to viac dnes, keď párty, rôzne oslavy a zábava majú väčšiu cenu než zdravie, rodina a zdravý rozum. Lenže internet akoby nebol závislý na čase, práve naopak, akoby to tam v noci žilo viac než inokedy. Stačí sa pozrieť kedy máte naviac priateľov online! Ráno to nebude.

Lákavé sadnúť si z pohodlia domu s kávou v ruke za počítač a pokojne surfovať až do rána, stratené hodiny spánku, rozhádzané biorytmy. Niektorý sa to naučia zvládať, iný siahnu po tabletkách, niektorý sa navrátia k rozumnému spôsobu života. Lenže internet v noci neprestane žiť. Najviac rozhovorov cez internet sa odohráva práve v noci. Možno to niekomu príde lákavejšie alebo také záhadnejšie. Predsa len v minulosti by taký rozhovor predstavoval nemalý problém. Dnes ale...

....stačí zapnúť notebook alebo počítač, lognúť sa a svet nočných rozhovorov je váš. Anonymita internetu poskytuje dokonca priestor pre špekulácie, na ktoré by ste inak nemali odvahu. A tak sa stáva že tiché myši po západe slnka sa menia na dravcov, ktorí majú vedomosti mudrcov. Fóra, chaty, volania. Počuť hlas toho druhého, jeho premýšľanie a možno vidieť aj jeho oči. Zvláštna cena za to, že sme sa zabudli rozprávať v naozajstnom svete.

Na morálne posúdenia sme prikrátky, o to viac ak ide už o odsúdenia. Nik nevie kde leží zdravá rovnováha. Takéto nočné rozhovory medzi partiou vzdialených ľudí, ktorá sa očividne baví multihovorom, ale stretnúť sa nemôže kvôli chorobe či vzdialenosti je asi dobrá, lenže aj v tomto môže každý vidieť kus zla, alebo?

Harmónia, úcta, čistota a ticho. Štyri princípy čajového obradu v Japonsku. Obrad, cesta Do, alebo presnejšie cesta ako skrze čajový obrad spoznať seba samého Čado bola praktikovaná už mníchmi a dnes je súčasťou kultúrneho dedičstva tejto krajiny. Čajové miestnosti boli kedysi súčasť domu dnes tvoria už samostatné čajovne. AK máte niekedy príležitosť zúčastniť sa niečoho takého, neváhajte a obohate svoje vnútro.

Samotná prechádzka čajovou záhradou, ktoré sú obvykle pri rôznych čajových školách je zážitok sám o sebe. Celý čajový rituál je nesmierne zložitý a náročný. To vysvetľuje aj existenciu týchto škôl. Pohyby sú veľmi plynulé a úsporné, skutočný majster vám chvíľkami príde ako z iného sveta. Všetko je o úcte, tradíciach a skutočnom pokoji mysle.

Samotný rituál môže trvať aj niekoľko hodín, ich priebeh sa líši, záleží to na období a škole, ktorá vášho hostiteľa vyučila. Určité základne črty sú ale rovnaké všade. Za povšimnutie určite stojí aj tradičné náčinie, ktoré je pekne spracované a veľmi vkusné. Čo sa chuti čajov, či skôr nálevov týka to už je individuálna záležitosť. V podstate bežnému človeku 21. storočia asi veľmi chutiť nebude, ale kto vie, možno vám zachutí na celý život.

Ak sa aj nechystáte do Japonska, urobte si svoj súkromný čajový rituál doma. uvarte si svoj obľúbený čaj, v kľude sa posaďte a užite si príjemný a pokojný odych po náročnom dni.

Želám príjemný zážitok Lys....

Téma: Krása maľby 1

Ak ste už niekedy držali v ruke aspoň ceruzku či pastelku viete, že namaľovať niečo nie je jednoduchá záležitosť. Pomerne jednoduché ale je skúsiť niečo namaľovať. Občas nepotrebujete byť slávny ani maliar. Stačí trochu fantázie, vkusu či vnuknutie originálneho nápadu. a pekný obraz alebo ozdoba môže byť na svete. Podobne je to aj s kreslením kvetov. Ich pestrosť a rôznorodosť nám dáva kopu možností na ich stvárnenie. 

Hoci obyčajnou ceruzkou a hrou svetla a tieňa môžeme dosiahnuť nádherný obraz plný detailov, moc ním nezachytíme to čo je na kvetoch najkrajšie a síce farby. Priznajme si, že na kvetoch nás teší ich farba a vôňa(tá sa pravda nedá kresliť) najviac zo všetkých ich vlastností. Preto obrázok kvetov najlepšie zachytí technika ktorá používa farebné médium. Problémom týchto médii je však to, že občas obrazu viac uškodia ako pomôžu. v prvom rade nepoužívajte vodové farby. Iste mnohé obrazy kvetov vyzerajú lákavo s vodovkami, ale len do tej doby čo prídete na to že školské časy keď vaše obrázky vyzerali príšerne, ak nie hrozne, nie sú až tak ďaleko. Ak už naozaj chcete skúsiť tak náročné média siahnite po temperových či olejových farbách, ponúkajú viacej možností ako s nimi pracovať a sú vhodnejšie aj pre tých ktorý sa radi pri kreslení zasnívajú lebo pomalšie schnú. 

Ja však ponúkam iné alternatívy. Jednou z nich je fix či farebná pastelka. U farebných pasteliek treba ale dávať pozor či ide len o skicu pre naše potešenie a učenie, alebo chceme ten obrázok aj nejako ďalej použiť. Sú príliš nevýrazne a obrázky s nimi občas pôsobia detinsky. Naproti tomu fixky sú výrazne až moc a obrázky občas pôsobia rušivo a nejednoliato. Skombinovaním možno dosiahnuť zaujímavo pôsobiaci moderný vzhľad, ale priznajme si že to čo je občas moderné má pramálo spoločné s umením.

Preto sa ako ďalšia alternatíva javia pastely. Suchý pastel či farebné kriedy. Budete síce vyzerať špinavšie a  na svoj výtvor budete musieť použiť asik tonu laku na vlasy, ale to vám nezabráni mať ten detský pocit radosti z čmárania. Suchý pastel vytvorí jasné čiari aj rozmazané šmuhy, je perfektný pri tvorený vlastných kvetov z fantázie i reálnych ako s fotografii. A jeho najväčšia prednosť sú prekrásne jasné živé farby, ktoré celý obraz ukážu v lepšom svetle než možno je.

Nech už si ale zvolíte akúkoľvek cestu, verte že je to veľmi vhodný spôsob ako sa odreagovať po náročnom dni a po čase tréningu možno aj potešiť svoje oko. Preto vám aj ja želám aby sa vám pri kresbe kvetov darilo a aby vás to tešilo....

Lysethea

Téma: Umenie fotografia 2

Fotografie, na ktorých sa nám ligoce hladina vody je známa každému, kto ju aspoň raz videl v kalendári. Ono totiž krásne a pokojné vodné plochy v sebe prechovávajú akúsi nostalgickú spomienku na všetko, na čo si len človek dokáže spomenúť. Nádrže ticha, skvosty a klenoty prírody. Každé má to svoje čaro a príbehy, ktoré sa k nim viažu z nich robia miesta stretnutia a pokoja.

Odfotiť hladinu vody či už jazera alebo priehrady, mŕtveho ramena rieky alebo kaluže nie je záležitosť na pár sekúnd. Vyžaduje si to aspoň chvíľku plánovania a pár minút práce. Dôležité (koniec koncov pri každej zrkadlovej fotke) je niečo také ako odraz svetla, či už umelého alebo prirodzeného. Veľmi pekné a vkusné fotografie sa dajú dosiahnuť s bleskom a efektmi ktoré, vytvára pri dopade a odraze na hladinu. Lenže takáto práca aby to naozaj vyzeralo pekne si vyžaduje trochu dlhšiu prax s tým prístrojom v ruke. Pre každého laika, ktorý si chce vyskúšať pekné umelecké fotky je najvhodnejší spôsob prirodzené svetlo a nájsť si miesto kde budete spolu s hladinou zaberať aj kus krásnej scenérie prírody. Takéto fotky vyzerajú pekne samy o sebe a netreba ich už ďalej nijak upravovať!

Trochu iná káva je ale fotenie za umelého svetla, či nedaj boh mesačného svitu. Po prvé, vyžaduje si to nejakú tú zručnosť, podobne ako fotenie s bleskom a nebude vám stačiť nastavenie automatika vo fotoaparáte. Tiež budete potrebovať trochu kvalitnejší stroj. Niektoré prístroje takéto fotenie ani nezvládnu, no mesačný svit alebo mäkké umelé svetlo dodáva fotografii pekný romantický nádych a istý punc profesionality.

My skromnejší ostaneme pri slnku. Ono samo dokáže vyčariť veľmi krásne scenérie a jeho odraz na hladine každý novší foťák dokáže premeniť na ligot zlata, ktorý urobí na fotke žiadaný detail. Skúste, samozrejme so strojom prispôsobeným na to, fotografiu spod hladiny. Je to zas niečo iné a určité vám slnečné lúče na takéjto fotke poslúžia ako dostatočná upútavka.

Nech je ako chce, príjemné fotenie chladnej hladiny plnej pokoja vám želá Lys...

Téma:  Umenie Fotografie 1

Fotografie kvetov nie sú tak náročne na vytvorenie, no napriek tomu vďaka kráse modelu upútavajú pozornosť vždy keď sa dá. Nie je to však ani také ľahké, pretože kvet vyzerá najkrajší pri prirodzenom svetle a bez počítačových úprav fotky.  Mňa najviac na takýchto fotografiách upútajú detaily, ktoré každú takúto fotku dokážu oddeliť a zviditeľniť od tých ostatných. Či už je krásne zachytený motýľ alebo iný hmyz, nápadná stuha, vtipná váza, originálne pozadie, kvapka rosy, alebo jednoducho hra svetla a tieňa. 

Rezané kvety sú na spracovanie jednoduchšie pretože si ich môžeme naaranžovať tak ako potrebujeme, a pritom vždy keď sa nám nebude zdať že je to ono, môžeme ich jednoducho prerobiť podľa svojich predstáv. Horšie je to ale s kvetmi a vôbec rastlinami v prírode. Tam to tak nejde. Zachytiť ich v tom správnom ohybe, pri správnom svetle vyžaduje často krát mravenčiu prácu a more trpezlivosti.  Najlepšie je ak sa necháte inšpirovať internetom. Môžete tak získať predstavu o tom, čo chcete vlastne na výslednej fotke vidieť alebo o tom, čo vyzerá najlepšie. Potom už len stačí aby ste vystihli správnu chvíľu a fotka je na svete. Ak sa to nepodarí na prvý pokus nevadí, veď dnešné pamäťové karty umožňujú aj 1000 fotiek, tak na čo sa trápiť. Stačí skúšať, raz to bude dokonalé. 

Ak však chcete fotku, ktorú naozaj povesíte do izby vášho dieťaťa a bude to umenie, kašlite na tiene a svetlá, na exotické kvety alebo skutočne dobré rozlíšenie fotografie. Zoberte krásne kvety a postavte ich na poličku s tým, že sa o ne budete starať, pretože to najkrajšie umenie vytvára príroda sama. A ak predsa len nieste starostlivý typ, stačí ak vystihnete nejaký krásny detail na kytici, ktorú vám niekto daroval. Potom stačí len rozmazať pozadie za detailom a umelecké foto je na svete.

Krásny deň s kvetmi želá Lysska...

Umenie ako také v jeho najrozmanitejších podobách ma fascinovalo. Bola a je to jedna z mojich slabostí a ja dúfam, že aj nadlho ostane. Ja sama sa venujem nejakým veciam, ktoré sa v rukách skutočných umelcov dajú považovať za umenie. Ja ešte nie som tak ďaleko aby som sa umelcom mohla nazývať, ale skúšať to môžem. Pár riadkov by som chcela venovať tomu, čomu sa ja vo svojom voľnom čase venujem.

Maľba je jedna zo základných vecí, ktoré sa ľudom vybavia pri slove umenie. Obrazy najlepšie ukazujú to, čo sa odohráva v našej mysli, napriek tomu ostanú väčšinou nepochopené. Cez obrazy sa učíme, vnímame a spomíname. Obraz je okno do duše toho, kto ho kreslil, ale aj estetický doplnok. Ja sama síce kreslím od malého dieťaťa, ale s prestávkami (a spôsobmi, nad ktorými ruky mnohý, som to flákala) som tomu moc nedala. V podstate sa živím tým, čo je. Moje najobľúbenejšie médium na kreslenie je ceruzka (aj na písanie), a to najmenej čo mám rada (obdivujem tých, čo na tom vedia) je počítač. Pre mňa je realistická kresba ceruzkou to, čo je obdivné pre ľudí v mojom okolí. A na tento druh kresieb sa dá aj najlepšie pozerať.

Naproti tomu písanie mi ide o niečo lepšie. To som neštudovala, ale zase som sa tomu aspoň poctivejšie venovala. Možno to bolo mojou záľubou v knihách a náhode, ktorá mi umožnila s tým začať. Vyhrala som zatiaľ jednu cenu. Ale to je zatiaľ snáď len začiatok mojej cesty.

Píšem básne aj poviedky, a hoci oveľa radšej mám práve prózu, venujem sa viac poézii. Dúfajme, že mi dôjde, že takto to nie je dobré.

Fotografovanie je síce doménou mojej priateľky Sed, ale aj ja občas dokážem zmačknúť ten čudlík hore aby vznikol snímok. Pár mojich fotografií by sa dalo pokladať za pozerateľných a niektoré by mali skončiť v zatratení, ale kedže nepredpokladám že sa niekedy budem živiť ako profesionál, odpustím si to a hrdo ich občas vystavím. Po väčšinou ide aj tak o momentky, kde nie je dôležitá kvalita ale obsah fotky.

Architektúra, môj pôvodný plán bol ísť ju študovať a hoci som bola na najlepšiej ceste, upustila som od toho. Teraz sa o ňu zaujímam len vo voľnom čase a len ako doplnok maľby. Občas sa však ešte venujem dizajnu, ale tomu interiérovému. Ktovie, možno tu pár kúskov ukážem a niekomu z vás zariadim detskú izbu.

(K tomu by sa hodilo dodať, že sa pokúšam fušovať aj do módy, ale to len okrajovo, v galérii budú obrázky, možno niekedy)

A tiež mnoho iného, ako boju, životu a hudbe. Hudba je ďalšia vec čo som študovala a povedzme, že na isté veci mám aj štipku talentu, ale ako som už povedala som flákač a to tomu neprospieva. Hudbu milujem nech sa jedná o akúkoľvek počúvateľnú substanciu. A hrávam na klavíri od 6 rokov. Tiež som spievala v zbore, ale to padlo, už na to nemám čas ani chuť, ale ktovie ako skončím.

Ak by som si niekedy na niečo spomenula, uložím a dopíšem to tu. Ak nie, berte to ako umenie zabudnúť na to dôležité, bez ohľadu na to pre koho a ako veľmi.

Nuž veru toto pomenovanie veľa ľudom ukáže vlajku, iným pripomenie smutnú minulosť, mnohým svet tak vzdialený tomu nášmu. Ale čo skutočne znamená a aký skutočne je? To si vie málokto predstaviť. Táto krajina je moja srdcová záležitosť. A jediné čo by som na nej vytkla je nerovnaké postavenie mužov a žien. Ale mať milujúceho muža zo slušným kontom nesťažujem sa, všakže.

Japonsko ma najviac a hlavne prvý krát zaujalo tradičnou kultúrou, históriu a zanzenom. Ak ste pri tom poslednom slove stratili prehľad o tom, o čo ide, nezúfajte ide len o druh náboženstva či skôr životnej filozofie. Japonská tradičná architektúra je niečo čo vnášam aj do svojho bývania. (Nezáleží na tom kde žijete, ale ide skôr o to ako veľmi niečo chcete. Čuduj sa svetu aj v našich podmienkach, nie je problém vytvoriť niečo také ako je napríklad zanzenový byt a nie moc draho.) Ale tu nejde len o tradície, ale aj budúcnosť! Je známe že sa z Japonska nemôže vyvážať do sveta technológia, tiež to že tu je úplne iná móda ako v zbytku sveta.

Staré sa tu mieša z novým, tradícia rovnako dôležitá ako budúcnosť. Harmonické prepojenie dynamického sveta. Problém je v inej veci, ako som spomínala vytkla by som len postavenie žien, ale Japonsko je tiež veľmi bohatá krajina. Dokonca ja upratovačka tu zarába viac než vaši rodičia. Okrem toho tu sa práca berie ako niečo odlišné, pracujete od nevidím do nevidím, za úražku sa pokladá ak si po práci nejdete ešte sadnúť s kolegami na jedno a najhoršie je že musíte byť šťastný a usmievať sa. Pokiaľ by som ale robila prácu, ktorú by som mala rada a ktorú by som si sama zvolila. Tak potom by mi ani táto filozofia nebola cudzia. Horšie by to bolo pre môjho muža.

Je tisícka vecí, ktoré by som od čajových obradov cez záhrady až po Tokio chcela o Japonsku rozpovedať, ale na to si už vyberiem samostatné články v ktorých sa budem venovať vždy len jednému. Pretože v krajine akou je Japonsko je vždy čo opisovať, najme ak ju milujete...

Umenie všeobecne

Pohľadom prejdete obraz, ktorý ostane vo vašej pamäti. Umenie, prchavý okamih krásy, ktorý sa pokúšame zvečniť rukami obyčajných smrteľníkov. Výkon, ktorý nedokázali bohovia, čin, ktorý je zapísaný vo hviezdach nočnej oblohy. Niečo, čo sa v každodennom živote vyskytuje vedľa nás, je v smrti aj v živote, v nebi aj pekle. Stačí chcieť a môžeme vidieť dno, ktoré je skryté všetkým ostatným. To, čo tvoríme nie je to, čo vidíme. Sto maliarov nakreslí jeden a ten samý obraz inak. Umenie je niečo nedefinovateľné, pretože hoc možno nájdete v slovníkoch jeho vysvetlenie, no nikdy nenájde dvoch rovnakých ľudí, ktorí by pri bližšom zamyslení vyslovili tú istú pravdu o umení. Avšak toto je len zrnko piesku a z jedného zrnka neuvidíme púšť. Púšť v nás zanecháva majestátny pocit a jeho zlomok pocítime, ak sa na okamih dotkneme zrnka. No o to väčší je ten pocit o koľko viac ich budeme mať. A najväčší možno zažiť len letmým dotykom púšte, stvorením vlastného zrnka.

Umenie, ten nebadateľný okamih krásy keď sa ráno otvoria kvety, kvapky rosy zacinkajú v poryve vetra, lístie sa zafarbí pred príchodom zimy, život ustane v smrti. Jedinečnosť okamihu, pominuteľnosť stvoreného, neustály kolobeh v ktorom je každý okamih jedinečný, neopakovateľný. Nekonečné množstvo zrniek piesku v púšti, kvapiek vody v mori...

Je to sloh prevládajúci v Európe v období 12. storočia. Významne sa prejavil najmä v architektúre, no zasiahol aj do umenia, módy, či kultúry. O architektúre tohto slohu môžeme povedať toľko, že priniesol obrovské množstvo nových architektonických možností, ktoré viedli k rozvinutiu gotického slohu. Všimnite si, že gotické stavby sú omnoho vyššie a aj ľahšie ako ostatné. Odkiaľ asi pochádza heslo Gotikov, dotkni sa neba. Celý tento sloh z takzvanej doby slúži ako módny podklad pre súčasných viktoriánskych Gotikov, ktorí z neho čerpajú svoj štýl odievania. Z tohto storočia pochádza aj väčšina prekrásnych šiat, aké vídame v butikoch alebo na internete. O znovuzrodenie gotiky sa však ešte pričinili umelci z 18.storočia. V tomto období došlo k zmodernizovaniu tohto štýlu a jeho opätovnému rozkvetu. Odtiaľto je väčšina Gotických typických scén ako sú ošumelé stavby, romantické cintoríny, upíry a vlkolaci a iné. Zvláštnosťou je, že tento štýl vtedy dosahoval rozmach zhruba na rovnakých miestach ako dnes subkultúra Gotic. Jediné čo sa s terajšou dobou chorálných spevov nezhoduje je, áno správne tušíte hudobný štýl. V súčasnosti mnoho Gotikov počúva úplne odlišný štýl hudby. Ale nájdu sa aj takí, ktorí pokladajú skladby Ery alebo Gregoriánského chorálu za vrchol umenia.

V súčasnosti je Goth(Gotic, Gotik) subkultúta skupiny ľudí, ktorí majú podobné zmýšľanie, štýl obliekania, líčenia a spoločných záujmov. Počúvajú podobnú hudbu, zaujímajú sa o umenie, okultné vedy a vedú tak povediac intelektuálny život. Hoc ich nie je veľa väčšinou ich neprehliadnete. A možno sú už aj vo vašom meste. Nie vždy sa dajú nazvať pravými Goth, ale každopádne ak máte nejaký záujem na zasvätenie vám budú stačiť.

Tak je to predovšetkým úplne normálny človek. Vinou toho, že ľudia sa občas boja aj toho čoho nemusia, končia Gotici zaškatuľkovaný v kategóriách do ktorých rozhodne nepatria. Tieto kategórie sú napríklad Emo, Satanisti, vyznávači temných okultných síl, samovrahovia alebo podivíni s mierne vyšinutými chuťami. To, že často krát majú obyčajní ľudia zvláštnejšie chute, už akosi pozabúdajú spomenúť. Na druhú stranu sa Gotici sami nevedia charakterizovať, či dohodnúť sa na nejakej spoločnej definícii Gotica. Nie je na tom nič zvláštne, pretože každý Gotic je iný, má vlastné názory, vlastný štýl a vlastnú životnú filozofiu. Môžeme síce povedať že ich spája láska k čiernej, krása temna, typická hudba, podivný spôsob života, make-up alebo móda, ktorú nosia, ale vždy sa nájde nejaký Goth, ktorý sa vyníma s tohto radu. Hoc, je pravdou že práve výnimka potvrdzuje pravidlo.

Kto teda sme? Ako som sa už vyjadrila, ľudia. Tak ako ostatný navštevujú školy, reštaurácie, kultúrne podujatia, knižnice, zamestnania, obchody. Niekedy môžete okolo Gotica prejsť a ani si ho nevšimnúť, inokedy je ťažké ho prehliadnuť. Spája nás vnútorný pocit že sme jednoducho v niečom iný ako tí ostatný a to nám dodáva pocit akejsi výnimočnosti, ktorú sme možno ani nechceli. Moderná doba si nás všimla ako romantických intelektuálov, vedci ako deprimujúcich samovrahov, mládež ako módny výstrelok. No nech robíme čo chceme, už si nás všimli a nedá sa to prehliadať. Akoby pokoj, ktorý sme dlho mali bol niečím narušený a nedal sa získať späť. Sme tu a už tu zostaneme, je len na nás ako sa zapíšeme do povedomia nášho okolia. Či tak ako nás vykresľujú teórie ľudí, ktorí o nás v živote nepočuli alebo tak aký skutočne sme. Vnímaví, tolerantní, iní. Jednoducho Goth.